The song

Reyes sa zhlboka nadýchla a potlačila triašku skôr, než vyšla na pódium. Ako náhle sa ocitla vo svetle reflektorov, na jej tvári nebolo vidieť ani náznak paniky a z každého jej pohybu vyžarovalo more sebavedomia. Tak trochu som obdivovala, ako to dokázala zahrať, ako sa ešte pred pár sekundami triasla, chvíľu predtým nasmerovala celý obsah žalúdka do záchodovej misy, no teraz celá miestnosť, celý svet, patril len jej.

                Dnes bol posledný koncert na jej turné a tým pádom aj veľký záver, rozlúčka. Skôr, než sa to celé začalo sme obe zbadali Hariet, ktorá sa usadila na špeciálnom mieste len pre ňu, a okolo ktorej stálo päť ochrankárov. Ani sa nepozrela Reyinym smerom, ale s kamenným výrazom tváre sedela a pozerala priamo pred seba. Pôsobila ako prísna profesorka, ktorá si už len nasadí na nos okuliare a do čierneho zápisníka začne robiť kratučké poznámky o každom jej pohybe a nedostatku. Reyes ani nedýchala, keď ju uvidela, videla som, ako ju premohla panika, zatiaľ čo ja som premáhala úsmev. Čo môže byť lepšie ako sledovať Hariet, vychutnávajúcu si celé dnešné predstavenie, aj s čerešničkou na záver, z takéhoto VIP miesta?

                Ak sa Hariet vybrala priamo na jej koncert, iste čosi tušila, čosi sa jej nepozdávalo. Musela chcieť sama dohliadnuť na celú akciu a určite aj zastrašiť Reyes, čo sa jej jednoznačne podarilo, no okrem mňa to nikto nemohol tušiť, ani ona nie. Keď Reyes vystúpila na pódium, nebola by som ju spoznala. To dievča s jej tvárou, no tentokrát s úsmevom, ktorý som predtým na nej nevidela, nemalo s dievčaťom, s ktorým som sa noc predtým opila na hotelovej izbe nič spoločné. Toto bola Aurora, ako ju všetci poznali, plná života a energie, nie troska, ktorou bola skutočná Reyes. Aurora vedela, čo robí, ako sa tváriť, čo povedať, ako donútiť ľudí, aby ju milovali. Všetci šaleli a všetko išlo tak, ako malo. Ak z ničoho iného, úplne jasné to bolo s Harietinho znudeného výrazu.

Aurora napokon zaspievala poslednú pieseň, kapela sa začala baliť a ľudia začali kričať, aby zaspievala ešte čosi. A vtedy Reyes nahradila Auroru a vytvorila v celom svete v priebehu okamihu chaos.

                „Čo ste hovorili?“ spýtala sa publika, aby ho donútila kričať, hoci veľmi dobre počula.

                „Chcete ešte čosi?“ zakričala na nich a od všadiaľ sa ozýval  hlučný súhlas. To už spozornela aj kapela, ktorá nič také nečakala a nevedeli, čo majú robiť. Hariet sa nervózne pohmírila na stoličke a pohľadom sa pýtala Reyes, čo robí a zároveň jej sľubovala, že ju zabije. Reyes sa však usmievala, vedela, že po tom, čo teraz príde, nebude mať príležitosť. Rýchlym pohybom zrušila svojich hudobníkov a fanúšikom oznámila, že čosi pre nich predsa len má.

                „Túto pieseň som napísala len včera, preto dúfam, že mi odpustíte, ak tento výkon nebude stopercentný,“ oznámila napätému publiku a posadila sa za keyboard, „budete prví, kto si tú pieseň vypočuje, a myslím, že aj poslední, keďže ju neplánujem opakovať. Ešte raz sa ospravedlňujem, že nie je úplne doladená. Nazvala som ju Fuck you Hariet.“

                V tej sekunde sa stalo príliš veľa na to, aby som to dokázala všetko sledovať. Hariet prvýkrát po dlhej dobe niekto dokázal naozaj šokovať, čo ju vyšlo ešte draho, keďže skôr, než pochopila, čo sa deje, už na ňu mierili objektívy nespočetného množstva fotoaparátov a kamier. Kým sa stihla spamätať a ukryť za svojich ochrankárov, ktorí ju urýchlene dostali preč od ľudí, jej tvár už mali zachytenú redaktori všetkých miestnych časopisov a televízií. Reyes ani nezačala spievať a Hariet už bola takmer úplne zničená. Veľká väčšina fanúšikov nerozumela, čo sa deje (veď kto pozná mená manažéra a ľudí okolo obľúbenej speváčky), no vypustili to všetko z hlavy, keď zazneli prvé tóny klavíra. Reyes spievala od srdca a celá miestnosť cítila jej pocity spolu s ňou. Jej hlas sa chvel bolesťou a hnevom, čo piesni pridávalo na kráse, ktorú miestami kvôli svojej neohrabanosti strácala. Občas sa nerýmovala, no jediné, na čom záležalo, boli slová. Prosby o slobodu, výčitky a spomienky na všetko, čo jej Hariet urobila... nebolo toho málo. Keď Reyes skončila, po lícach jej tiekli slzy a v miestnosti nikto ani nedýchal. Reyes pomaly vstala a zašepkala chrapľavým hlasom od plaču: „so fuck you, Hariet.“ Potom bez slova a pohľadu späť zmizla z pódia.

(not the lyrics)