Niekedy mi to tak neskutočne chýba. Písanie ako kedysi, keď sme toľkí písali, čítali si navzájom svoju tvorbu a komentovali, keď nás boli desiatky. A zrazu to začalo. Jedného dňa, keď som klikla na svoj obľúbený blog, našla som len odkaz, že ľutujeme, ale stránka neexistuje. Alebo nejaký odkaz na rozlúčku... A postupne sme takto zmizli všetci, odišli sme si žiť svoj reálny život a tváriť sa, že sme už veľkí na takéto fantázie...
Ach, ako mi to len chýba, keď skutočne niekto aj čítal, čo som stvorila, keď som vedela, čo si o tom ľudia myslia, keď ostaní písali svoje príbehy a boli sme jedna veľká komunita, nebolo to vtedy dokonalé? I miss it sooo bad :(
tiež mi to chýba:(((( tá radosť keď som prišla domov zo školy kde som sa nevedela dočkať ako si sadnem za notebook a napíšem niečo nové, aj keď z toho budem mať radosť len ja sama, no budem sa môcť tešiť aj z toho, že idú aj ďalšie blogy...bohužiaľ, teraz mi chýba aj čosi viac ako len toto.:(((
ReplyDeleteRozbehneme novú komunitu? :)
DeleteRozhodne by sme niečo rozbehnúť mali :) ... Akurát doobeda som nad tým rozmýšľala, aké to bolo jednoduché, ako som ani nerozmýšľala a prsty mi behali po klávesnici samé, ako sme dokázali ujsť realite..aj keď nakoniec nás aj tak dobehla.. Hun, treba s tým niečo robiť, chýbajú mi tie dni xxx
ReplyDelete