Už sa z tohto blogu stáva pomaly denníček, mala by som tvoriť aj čosi nejakej (aspoň potenciálnej) hodnoty, ale kdeže... (bože, všimol si ešte niekto, ako som sa hrozne zmenila? či len ja?) zasa mám akýsi nápad, ale poviem vám úprimne, toto bude ťažké písanie, ešte ťahšie čítanie (ak to vyjde, ako by malo) a dúfam, že sa mi to raz podarí dostať do sveta... ak pravda, to bude spĺňať moje neskutočne vysoké očakávania od toho... ale myslím, že toto by mohlo byť niečo, materiál nie len pre túto paródiu na blog, ale možno čosi aj pre ľudí kdesi tam vonku? neviem, kedy sa to stalo, no akosi mám potrebu napísať niečo, keď to raz vyjde, niečo, čo zmení svet. alebo aspoň jedného jediného človeka, aj to by bolo niečo. pretože je toľko vecí, o ktorých svet nevie, ľudia sú príliš slepí. toto raz bude (aspoň dúfam) niečo, čo človeka donúti sa zamyslieť. niečo, čo by mohlo ukázať aj nevšedných ľudí, v inom svetle, v ktorom by vyzneli ako ľudské bytosti (pretože oni(my) nimi naozaj sú, neverili by ste...)
prečo zasa kecám o veciach, ktoré nemajú význam ani podstatu? provizórny názov je všetko, čo potrebujete vedieť, zvyšok, až raz, keď si ju pekne donesiete domov z kníhkupectiev ;) Scar(r)ed girl (nie je tam tá slovná hračka super? a ešte aj výstižná dokonale)
a stačilo. jedna otázka, ktorá mi ale vŕta v hlave: čo majú všetci učitelia proti mojim slohom?! a prečo, keď ja mám pocit, že som odovzdala majstrovské dielo, vtedy je ich reakcia úplne najhoršia? úplne vážne, čím som ja spokojnejšia, tým menej sa im to páči. uznávam, že moje slohy na rôzne (zvyčajne úvahové) témy skončia umeleckejšie (aspoň z môjho pohľadu, z ich pohľadu je to čisto divné) ako by mali... ale tak úprimne, dokázali by ste vy na 130-150 slov napísať úvahu o výhodach a nevýhodách internetu? mne by to na na úvod nestačilo, a to nevravím ešte o tom, že to bolo po francúzsky, kde má jedno sloveso bežne aj štvorslovný tvar... ako?! ako sa to dá? a ja dostanem ešte zdrba, že odo mňa čaká už konečne kvalitný sloh... neviem písať takéto veci, neviem sa držať suchej osnovy, neviem tam nedať čosi... svoje...
a toto je na angline, franine, trocha aj na slovine, najlepšie slohy, ktoré napíšem, sú hodnotené najhoršie(okej, ak nerátam slovinu, dostala som raz v živote 2, ale aj tak, ja a 2 z angliny?! keď iní (aka slečna z predchádzajpceho článku, ktorej sloh prešiel kontrolou učiteľa angličtiny na doučovaní a nenapísala ona z neho ani polovicu) dostanú 1?!?!?!), ale tie niektoré myšlienky, viete ako pekne boli formulované? ... nikto nemá pre mňa pochopenia...
v každom prípade, s francúzskym (vyššie spomínaným) slohom sa spája ešte krátke pokračovanie, keďže som dostala toto mierné vynadanie uprostred hodiny, ohradila som sa, že tento počet slov je jednoducho nič a toto bola poriadne komplexná téma(ako vážne, internet? to je na desať strán a stále by mi bolo málo). reakcia profesorky (ktorá je vážne super, to aby nevyznelo zle) bola niečo v tom, že kto by už len chcel čítať nejakú 600-stranovú knihu odo mňa, na čo sa dve osoby ozvali, že ony by si to prečítali, pričom jedna ani netuší, že píšem, len je to kamarátka (jediná zlatá baba). ale tá druhá... vážne? ona? ona by si to prečítala? ona, čo mala ako jediný živý človek z môjho okolia prístup k mojim blogom, ona, čo som ju zakomponovala do starých story, ona, ktorá prestala čítať veci a vlastne sa úplne starať o mňa asi pred dvomi rokmi? ONA by si to prečítala? nechcem jej nič vravieť, ale mohla by najprv začať tými šesť a pol príbehmi, ktoré som odvtedy napísala, a na ktoré som vždy dúfala, že sa dozviem jej názor... (pretože úprimne, ak si názor na mňa vytvorila z Amy a One more time?, to akoby ani mňa nečítala... nevidela huntresses, lonely, not in time, ani terajšie veci, tento blog nikdy neotvorila, hoci mohla...) ale ONA by si to prečítala. ona. "Najlepšia kamarátka", ktorá vlastne ani nevie, kto som, lebo ju to nezaujíma a akosi ani už nemá takú rolu v mojom živote, aby som jej mala potrebu to povedať... FUCK PEOPLE
No comments:
Post a Comment