Stubborn

          V kaviarni na rohu sedeli dve mladé ženy. Terasa bola okrem nich takmer prázdna, akoby aj nie, veď v to jesenné popoludnie bolo dávno jasné, že leto je už preč a pre toľkých spolu s jeho poslednými lúčmi odišla aj všetka bezstarostnosť. Akosi s príchodom jesene už nebolo času ani chuti zájsť do kaviarne či baru, a ak sa predsa ešte pár takých, odhodlaných vychutnávať si každý okamih života našlo, uchýlili sa kdesi do vnútra kaviarne, najlepšie hneď pri niektorý rozžeravený radiátor. Na jednu z posledných letných terás sa len málokto odvážil, veď každý, čoraz ostrejší závan vetra akoby z nich ľudí vyháňal.
          Mladým ženám, ktoré sedeli pri jednom z krajných stolíkov však vietor neprekážal. Jednu hriali pančušky, druhú vysoké podkolienky, obe boli až po nos zamotané v šáloch, ktoré si stiahli, len keď si usŕkali z horúcich nápojov alebo bozkávali nenápadnú smrť ukrytú v zošúľanom papieri. Obe, bez toho, aby si uvedomovali rovnakosť svojho konania stísali šálky, ktoré im príjemne hriali studené prsty. Vzduchom sa na okamih šírila teplá vôňa čierneho čaju a kávy, no po chvíľke ju zahnala silnejšie, sladko jedovatá vôňa horiaceho tabaku, ktorej lahodnosť nikto okrem nich necítil. Všetci nad ňou len krčili nosom, no to tí nezasvätení vždy nesúhlasia so všetkým, čo nevyskúšali netušiac, akú zakázanú radosť to v sebe ukrýva.
          Aj poslední otužili kávičkári už zistili, že jeseň sa ich snaží zahnať dovnútra a radšej jej príkazy poslúchli, v obave z krutého chladu. Len dve mladé ženy si pokojne vychutnávali svoje nápoje, z ktorých už para prestala stúpať. Im jediným chladný vietor neprekážal, ba naopak, bol priam príjemný. Oproti ich srdciam, vytesaným zo zamrznutej skaly bol takmer až  hrejivý. Bez slov si pozerali do očí, popíjali kávu a čaj, a fajčili. Keď raz niekoho poznáte tak, ako ony poznali jedna druhú, slová už nedeokážu povedať nič, čo by sa nedalo aj bez nich.

How to interrogate (part II)

How to interrogate (part I)

Little girl, big gun

My two men

One Morning

One morning you wake up, the sun is shining, and you are happy. You kiss the person lying in the bed next to you good morning and smile, when you realise, there's already a cup of coffee on your nightstand. You're happy.
One morning you wake up, a few lonely pieces of sunshine touch your face, and you feel content. You're a bit surprised when you see there's no one lying in the bed next to you, but once you notice the note and a cup of coffee on your nightstand, all's well again.
One morning you wake up, and the sun hides behind a cloud as you open your eyes. The empty bed is no surprise to you, the first place you look every day when you wake up is the nightstand with note consisting of only three words and coffee that someone forgot to put sugar in.
One morning you wake up to a cloudy sky, roll from the middle of the queen sized bed that hasn't been shared for ages, and read the note that is shorter than ever, looking even lonelier on the empty nightstand than ever before.
One morning you hear the silent steady beating of the smallest of rains and smell something so out of place you feel like you're still dreaming. You realise you're not alone in the bed for the first morning in ages and see him sleeping fully clothed, with smeared lipstick on his neck and shirt that is half unbuttoned, in a half undid suit, strongly smelling of alcohol and sweet perfume that isn't yours.
One morning you wake up while the rain is so thick you cannot see outside your window and it takes you a while to realise why the bed's empty, yet there's no note on the nightstand.
One morning you wake up to the lighting outside. You don't look at the nightstand, you don't look anywhere, you simply roll over and allow the blankets to hide your tears.
One morning you wake up while a storm is raging outside with wind breaking the tallest of trees in half like children's toys, but you don't even notice it. You don't notice much these days, and you're too tired for tears, so you just sleep.
One morning you wake up only to go back to sleep immediately.
And then, one morning, you don't...